Home Aktuality Reakcia na usmernenie ZMOSu k novele (uverejnené v Komunálnom spravodajcovi)

 

Organizácia ZMOS vydala Komunálneho spravodajcu (č. 2/2018) - viď nižšie priložené pdf, v ktorom, informuje svojich členov (obce a mestá) o novele zákona o sociálnych službách, ktorá prináša pre samosprávy zmenu vo financovaní sociálnych služieb. Túto iniciatívu oceňujeme, nakoľko mnohé obce a mestá nie sú zorientované a nevedia ako majú postupovať. V uvedenom spravodajcovi sú však mnohé nepresnosti, ktoré by mohli spôsobiť zmätok a pochybnosti tak u obcí a miest ako aj u klientov a poskytovateľov sociálnych služieb. V snahe neprehlbovať chaos v sociálnych službách, ktorý tu už máme, by sme Vás chceli upozorniť na niektoré informácie z citovaného

Komunálneho spravodajcu, ktoré sú podľa nášho názoru mätúce alebo nie sú súladné s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnych službách.

 

Download this file (ZMOS pani B.Kovacova.pdf)Komunálny spravodajca (č. 2/2018) 642 Kb

 

- V časti týkajúcej sa úpravy prípadov kedy je obec povinná poskytnúť finančný príspevok na prevádzku neverejnému poskytovateľovi, považujeme za nesprávne informácie, že klient denného stacionára má požiadať samosprávu o schválenie požadovanej služby (v časti podľa písm. b). Žiadne ustanovenie zákona o sociálnych službách neustanovuje pre klienta povinnosť dať si schváliť požadovanú sociálnu službu od obce. Na druhej strane, obec/mesto nemá zakotvené právo/pôsobnosť udeľovať takýto súhlas. Proces poskytnutia alebo zabezpečenia sociálnej služby je upravený v ustanovení § 8 zákona o sociálnych službách a spočíva v tom, že občan/žiadateľ (nie prijímateľ) vybraných druhov sociálnych služieb doručí obci/mestu písomnú žiadosť o zabezpečenie potrebnej sociálnej služby. Následne obec/mesto na základe takejto žiadosti, plní svoju povinnosť tým, že mu poskytne službu vo svojom zariadení alebo mu zabezpečí poskytovanie služby inou organizáciou, ktorú si občan/žiadateľ slobodne vybral. Obec/mesto nesmie nútiť žiadateľa, aby si vybral zariadenie zriadené a spravované obcou/mestom, ak si ho občan/žiadateľ nevybral. Súčasne obci/mestu vzniká povinnosť platiť za svojich obyvateľov príspevok na prevádzku každému poskytovateľovi bez ohľadu na to, kto je jeho zriaďovateľom. To neplatí v prípade, keď je zriaďovateľom samosprávny kraj. Nesprávnosti sú aj v písm. c), kde sa uvádza, že obec prehodnotí možnosti poskytovania sociálnej služby pre svojho občana, a ak nemá možnosť poskytnúť mu predmetnú službu iným spôsobom, objedná si túto službu u neverejného poskytovateľa. S ním uzatvorí písomnú zmluvu o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby na základe priemernej sumy úhrady za sociálnu službu podľa § 110a, f novely zákona. To nie je celkom presné.

- Obec nemá právo rozhodovať o tom, že v prípade, ak nemá sama možnosť poskytnúť sociálnu službu (myslí sa tým poskytnúť sociálnu službu obcou alebo právnickou osobou zriadenou alebo založenou obcou), tak až potom/následne si objedná sociálnu službu u neverejného poskytovateľa. Dôvodom je skutočnosť, že nie obec, ale občan/klient má právo vybrať si poskytovateľa sociálnej služby, a to tak verejného alebo neverejného poskytovateľa. Právna možnosť tzv. prednosť zabezpečenia sociálnej služby najprv u verejného poskytovateľa a až následne u neverejného poskytovateľa bola zrušená v roku 2010 (Nález Ústavného súdu č.332/2010 Z.z.), nakoľko bola v rozpore s príslušnými článkami Ústavy SR.
Ani zmienka o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku na základe priemernej sumy úhrady nie je komplexná. Finančný príspevok na prevádzku pre neverejného poskytovateľa, v prípadoch, keď aj obec poskytuje/zabezpečuje daný druh sociálnej služby (§77), sa neurčuje len na základe priemernej sumy úhrady za sociálnu službu, ale určuje sa na základe priemerných bežných výdavkov obce na daný druh sociálnej služby po odpočítaní príjmov neverejného poskytovateľa z finančného príspevku a po odpočítaní skutočne dosiahnutých priemerných príjmov z platenia úhrady obce. V ostatných prípadoch (ak obec nemá daný druh sociálnej služby) sa postupuje pri určení výšky finančného príspevku na prevádzku podľa § 77 odsek 8 zákona o sociálnych službách.

- Pre komplexnosť našej informácie je potrebné uviesť, že informácia v písm. h), konkrétne že v novele sa okrem iného zvyšuje výška povinného zostatku (z 1,4 na 1,65 násobku sumy životného minima) z príjmu prijímateľa sociálnej služby po zaplatení úhrady za sociálnu službu ... sa týka výlučne troch druhov sociálnych služieb a nie všetkých a to: opatrovateľskej služby, pomoci pri starostlivosti o dieťa a ambulantnej sociálnej služby v zariadení bez poskytovania stravovania.

Ešte pár slov o obsadenosti miest v ambulantnej sociálnej službe, pretože mnohí sa na nás obraciate práve s touto otázkou. Na konci prvého odseku výkladu v Komunálnom sprievodcovi sa okrem iného uvádza, že výška finančného príspevku na ambulantnú sociálnu službu je viazaná na miesto obsadené najmenej v rozsahu 8 hodín počas pracovného dňa. Nie je to tak. Obsadenosť/neobsadenosť miesta v ambulantnej sociálnej službe vo väzbe na finančný príspevok nie je viazaná na povinnosť klienta byť v ambulantnej sociálnej službe najmenej 8 hodín. Výška finančného príspevku je viazaná na prítomnosť klienta, ktorý navštevuje ambulantnú sociálnu službu v rozsahu 80 hodín mesačne (čo sú priemerne 4 hodiny denne a nie 8 hodín denne). Za tento nesúlad však nie je zodpovedná autorka usmernenia, lebo takto nesprávne je to formulované aj v texte prílohy č. 6 zákona o sociálnych službách.

  


28.2.2018

Spracovala Lýdia Brichtová